Bratislava

V rokoch 1956 až 1968 Eva Vermešová-Kostolányiová žila a pracovala v Bratislave.




1956 - 1961   SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív)
 
1961 - 1967   VUS (Vojenský umelecký súbor)
 
1967 - 1968   Tatra-revue
 
 

SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív)

Zo spomienok Štefana Antalíka, tanečného pedagóga SĽUKu:

Na jeseň 1956 sa zišla pomerne široká konkurzná komisia, zložená z odborníkov pre
tanečný a spevácky odbor, pod vedením hudobného skladateľa Tibora Andrašovana,
choreografov Juraja Kubánku, Martina Ťapáka, tanečných pedagógov a zbormajstrov.
V týchto rokoch ešte nebola žiadna škola, ktorá by dodávala už hotových tanečníkov
pre potreby scénického ľudového tanca. Preto aj tieto talentové skúšky mali veľmi
prísne kritériá. Medzi týmito uchádzačmi o umelecké ostrohy sa objavila mladučká,
sympatická, stále usmiata neznáma dievčina z Trnavy. Členov komisie zaujala svojou
bezprostrednosťou, ba až suverenitou. Mala jedinečný rytmus - na prvýkrát bola
schopná zopakovať rytmické vzorce, ktoré svojou obťažnosťou gradovali. Keď tieto
rytmické danosti premietla do pohybových kreácií, tak isto na prvýkrát, ukázala sa
elegancia, grácia a dynamika jej pohybu.

Všetci v porote sme len krútili hlavami - čo je to za zázrak?!

A keďže sa pri skúškach vyžadovalo aj zaspievať ľudovú pieseň, miera údivu sa
len zdupľovala. Vtedy som si uvedomil, že do umeleckého sveta vstupuje osobnosť.
Málo je takých chvíľ v živote, aby si tanečný pedagóg, člen komisie talentových
skúšok, pamätal taký objav, ako bola Eva, a preto i jej definitívny odchod zo scény
bol taký bolestný.

SLUK01

Aurélia Gurková, tanečnica SĽUKu:

Obdivovala som ten talent od Boha, ktorý Eva dostala do vienka. Všetky, aj tie
najnáročnejšie tanečné variácie, zvládla na prvýkrát ľahučko a elegantne. Taký
talent sa narodí iba raz za veľa rokov. A talent spolu s nesmiernou usilovnosťou
priniesli po roku pôsobenia v SĽUK-u výsledok - sólo vo veľkom tanečnom obraze
"Goralská krčma". Prípravu na tanec viedol choreograf Juraj Kubánka. Stáli sme
v rade (Chorus line), Kubánka predvádzal, my sme sa snažili po ňom opakovať.
Eva chytila všetko na prvýkrát a často sa ocitla vedľa neho. Nám ostatným nohy
zastali a ruky tlieskali. Pozerať na to tancovanie bol pôžitok, ťažko opísateľné
slovami. Zostáva to v očiach, v duši...

SLUK01

Spomínam, ako sme po premietnutí filmu o škole
Marthy Graham išli na sálu a Eva odtancovala
celé partie presne ako sólistky od Grahamovej.
Mala výbornú tanečnú a hudobnú pamäť.
...
Už na zájazdoch so SĽUKom sa jasne rysovalo,
že Eva má aj na spievanie. Spievali sme celou
cestou z Bratislavy až po Karlove Vary, z čoho
boli starší kolegovia dosť nešťastní. Dokonca
jeden orchestrák odmietol s nami cestovať
v jednom autobuse...
Neskôr prišiel do SĽUKu aj Evin brat Ivan.
Eva veľmi inklinovala k rodine, aj štyri-päť
krát do týždňa cestovala do Trnavy a naspäť,
kde chodievala spievať na "čaje". Cestovanie
pritom vtedy nebolo vôbec na úrovni ako dnes.
...
V tom čase sme mali platy 500 Kčs hrubého,
diéty boli tiež úbohé. Väčšinou sme pochádzali
z rodín, ktoré neoplývali nejakými hmotnými
statkami. Častým sprievodcom zájazdov bol
okrem radosti z poznávania aj hlad.

VUS (Vojenský umelecký súbor)

V roku 1961 absolvovala Eva ďalší konkurz - do Vojenského umeleckého súboru.

Gita Kopeliovičová-Šebová, baletmajster a choreograf VUSu:

Na konkurze chytala prvky, ba celé tanečné kreácie na prvý šup. Mala očividný talent.
Samozrejme, že bola prijatá. Eva bola po pohybovej stránke skutočne veľmi nadaná.
Tancovala s ľahkosťou jej vlastnou a nezáležalo na tom, či sú to ľudovky, moderný
tanec a vlastne hocičo. Bola naozaj veľmi dobrou tanečnicou, ale k spevu ju to lákalo
viac. Keď nastúpila do VUS-u, bolo tam veľa dobrých muzikantov, čo samozrejme
neuniklo jej pozornosti. Títo si založili dixielandovú kapelu. Boli to: Juraj Lehotský,
Tóno Veselý, Jaro Meliš, Tóno Višňovský, Konečný, Martanovič a ako konferenciér
a spevák Ivan Krajíček. Eva ich uprosila, aby s nimi mohla chodiť na skúšky.
Jasné, že súhlasili. Keď ju po čase vyzvali, aby si s nimi zaspievala, zistili, že vie aj
dobre spievať. Dlhé prehováranie nemuselo byť, keď chceli, aby s nimi išla účinkovať
na Vojenské vianoce.

A to boli jej prvé spevácke začiatky vo VUS-e.Inak ale ostávala stále 'len' tanečnicou.
Raz však zaviedla šťastná náhoda dramaturga VUS-u, Tibora Grunnera, na čaj o piatej
do jednej z kaviarní v Trnave, kam chodila Eva ešte občas spievať a práve v tú nedeľu
aj spievala. Ten potom po návrate do Bratislavy o všetkom porozprával ostatným...
V roku 1964 sa stala z Evy spievajúca tanečnica a od 1965 speváčka s povinnosťou
tancovať.

SLUK01

Rok 1965 sa stal rozhodujúcim nielen v jej speváckej
kariére, ale aj v jej súkromnom živote - vo februári
sa vydala za kolegu Jána Kostolányiho a od toho času
ju poslucháči a diváci poznajú pod menom

Eva KOSTOLÁNYIOVÁ.

Eva teda začala účinkovať nielen ako tanečnica, ale
aj ako speváčka. Túžila však po inom. Chcela skončiť
s tancom a venovať sa už iba spievaniu, bol tu však
problém - byt. S manželom bývali v budove VUS-u.
Celé dva roky trvalo zháňanie bytu. Až v roku 1967
sa im podarilo získať podnájom v Podunajských
Biskupiciach - v bývalej predajni Obuvi. Bývali
v neuveriteľných podmienkach, bez tečúcej vody
a bez riadneho kúrenia... Ale konečne bývali.
Po úspešnom zvládnutí ďalšieho konkurzu nastúpila
Eva do Tatra-revue a manžel Ján na Novú scénu.

Tatra-revue

V roku 1967 nastúpila Eva Kostolányiová do Tatra-revue s ambíciou širšieho
uplatnenia svojho mnohostranného talentu. Tatra sa vtedy formovala ako malé
divadielko a potrebovala ľudí, ktorí vedeli hrať, spievať aj tancovať. Eva bola
už dlhšie vytipovaná, a tak sa v roku 1967 objavila medzi členmi súboru.
Účinkovala v niekoľkých predstaveniach. Ukázalo sa, že nie je len tanečnica,
speváčka, ale i herečka. A tak po krátkom čase už aj skúšala kovbojku "Ruky
hore!" v alternácii s dlhoročnou členkou súboru.

Podľa spomienok Jozefa Longauera, herca a scenáristu Tatra-revue:
"Eva hrala jednoznačne lepšie, avšak premiéru nerobila - lebo... viete ako to chodí."